O pôvode slov muž, žena, chlapec a dievča

Autor: Michal Illovský | 3.8.2011 o 12:29 | (upravené 3.8.2011 o 12:41) Karma článku: 7,16 | Prečítané:  2082x

Etymológia je jazykovedná disciplína vysvetľujúca pôvod a vývoj slov. V krátkom článku sa budeme zaoberať výkladom štyroch bežných slov v rodovej pospolitosti: muž, žena, chlapec a dievča.

Vysvetlivky k niektorým skratkám, značkám a symbolom

ide. - označuje tvar slova v indoeurópskom prajazyku

prslv. - tvar v praslovanskej vetve

pragrm. - tvar v pragermánskej vetve

kelt. - keltsky

staroangl. - staroanglicky

lat. - latinsky

gr. - stará gréčtina

* - hviezdička označuje rekonštruovaný tvar

< - zobák v smere zúženia označuje vývin jedneho, prvotného, skoršieho, tvaru do druhého, neskoršieho

- - spacebar dotýkajúci sa slova znázorňuje predely medzi morfémami v ňom.

 

Etymológia

muž - v praslovančine bolo *mõžЬ , genitív *mõža.  Pôvodom odvodené od slova zem - vo význame „pozemšťan, smrteľník"  - na rozdiel od nesmrteľných božstiev, ktoré podľa prehistorickej mytológie sídlili na nebesiach. Etymologický vývoj slova prebiehal v nasledovných fázach:

1) V najstaršej fáze v indoeurópskom prajazyku od slova pre zem *d^h´g^hem- je s príslušnými ablautovými zmenami odvodený -on- kmeň *d^h´g^hmon- v hore uvedenom význame. Teda „smrteľník". Náslovné prídychové d^h- sa v neprízvučnej pozícii stráca. Ostáva len *´g^hmon-. To možno ešte vidieť v tvaroch zachovaných starých jazykov: napr. lat. homo, -inis "človek"; staroangl. guma, -an "človek". Zo súčasných jazykov v litovskom žmuo, -uni „muž".  Okrem toho v starogréckom slovnom spojení kleos aphthiton a v sanskrte sravas akšatam rovnakého významu - vzťahujúcom sa k mužom, ktorí po smrti vstúpili medzi božstvá - sú slová aphthiton a akšatam z ide. *nd^h´g^htom "nadľudský, nadčlovek".

2) Druhá fáza. -on- kmene časom strácajú produktivitu. Čiže nové slová sa touto derivačnou morfémou už neodvodzujú a staré sú postupne vnímané ako ustrnuté relikty. U hovoriacich sa stráca vedomie o stavbe slova, ktoré začína byť pociťované ako nedeliteľný slovný základ.

3) Tretia fáza. Na pôde balto-slovanskej jazykovej vetvy účinkujú štandardné fonetické procesy (prvá palatalizácia), ktoré vedú k zmene:  *´g^hmon- > *zmõ-

4) Postupne sa u ľudí opäť stráca vedomie o pôvodnej stavbe slova. Po osamostatnení sa praslovanskej vetvy z predchádzajúcej balto-slovanskej jazykovej jednoty dochádza pod vplyvom zjednodušenia výslovnosti k prešmyknutiu hlások. Prvá spoluhláska sa presúva na koniec: *zmõ- > *mõz-.

5) Napokon v klasickom praslovanskom období sa na ustrnutom (zdanlivom) koreňovom tvare *mõz- vytvára -jo- kmeň. *mõz-jo- > *mõžЬ . A slovo prechádza do paradigmy (preberá skloňovanie) typu meč.

 

žena - v praslovančine bolo *žena, genitív -y (takmer bez rozdielu oproti súčasnosti ibaže prslv. samohlásky [a] a [y] sú vždy dlhé). Základom je prehistorický ide. menný koreň *g^wen-. Keď na sklonku praindoeurópskej jazykovej jednoty vznikol ženský rod, slovo sa derivačnou príponou zaradilo medzi tzv.  -a- kmene. Tie pôvodne formovali množné čísla od slov stredného rodu, resp. ich abstrahované kolektíva. Napr. pôvodne neutrálne kolektívum *viduah2 "pozostalosť po umretom" bolo vo vnímaní postupne prehodnotené na jednotné číslo ženského rodu "vdova". Koreň *g^wen- môžeme vidieť v mnohých starých indoeurópskych jazykoch. Napr. starogr. gyne, -es „žena"; kelt. ben, mne "žena"; sanskrt. džani, -es "žena", avšak všade už vo význame jednej osoby ženského pohlavia. Pôvodný stav, zachovávajúci stredný rod slova, je rozpoznateľný iba v germánskej jazykovej vetve, kde sa na koreni nevytvoril -a- kmeň, ale -n- kmeň (napr. staroangl. cwenu, -an < pragerm. *k^weno, -oniz), pri ktorom zmienené významové prehodnotenie nenastalo.

 

chlapec - v praslovančine malo podobu *cholpЬcЬ , -a. Odvodené od prslv. *cholpъ , -a „chlap". Etymologicky vychádzame z ide. koreňa *(s)´kelp/b-, ktorý je doložený v litovskom šelpiu, šelpti "pomáhať" a v nem. helfen, resp. angl. help. Oproti tým dvom v slovenčine je iný ablautový stupeň koreňa  (o oproti e).  To má okrem iného súvis s tým, že v  prvom prípade ide o podstatné meno, zatiaľ čo v druhom prípade o sloveso. Pôvodná motivácia slov chlap, chlapec teda „kto robí/zúčastňuje sa na (mužskej) práci". Tento význam bol na našom území čiastočne vnímaný ešte v stredoveku. Pozvoľna v priebehu vekov sa slovo chlap stalo synonymom pre muža.

 

dievča - praslovansky *děvčę, -ęte je zdrobňovací -nt- kmeň od slova *děva, -y. Základ slova je slovesný koreň *d^heh1j-, ktorý je aj v dieťa a v dojiť (zámena d- na k- v kojiť je motivovaná eufemisticky). V iných jazykoch je napr. v lat. filius -i „syn"; filia, -ae „dcéra"; felo, -are "sať mlieko"; sanskrt. d^hajati "saje"; starogr. thelys, -eos "starostlivosť o deti". Zo súčasných jazykov v litovskom dele "pijavica".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?