Praslovančina - vokatív, pád oslovenia

Autor: Michal Illovský | 5.8.2011 o 1:46 | (upravené 5.8.2011 o 2:22) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  5130x

Krátky exkurz do jazyka našich dávnych predkov, v ktorom si povieme niečo o zvláštnom tvare určitých slov - o vokatíve, páde oslovenia. Teda ako vtedy vyzeral a ako sa používal.

Vokatív je pád slúžiaci na oslovenie. Je vlastne samostatným výrazom s vetnou platnosťou stojacim mimo vety. Preto v jazykoch, ktoré ho pri skloňovaní rozoznávajú, objavuje sa vo výpovedi na ľubovoľnom mieste. V súčasnom slovenskom pravopise ho oddeľujeme čiarkou.

V samotnom jazyku však vokatív ako pád vyhradený na oslovenie už systémovo neexistuje. Slová netvoria osobité tvary v tomto páde. Máme zachované len jeho zvyšky. Sú to výrazy ako: pane, človeče, synu (od pán, človek, syn) - je ich iba zopár.

Ak sa presunieme o niekoľko dejinných tisícročí, nájdeme vokatív ako produktívny pád v jazyku našich praslovanských predkov. Často sa používal v bežnom hovore, ale okrem toho aj pri slávnostnom zvolaní v spojení s citoslovcami pri vzývaní bohov. Jeho morfologická podoba a syntaktické účinkovanie sa pre praslovančinu rekonštruuje jednak zo zachovaných dokladov staroslovanských (datovaných v druhej polovici prvého tisícročia letopočtu), jednak zo stavu v príbuzných indoeurópskych jazykoch (vokatív rozoznávali napr. latinčina, stará gréčtina, gótčina a sanskrt).

Ale napriek tomu, že v praslovančine bol vokatív pravidelným pádom, nepodieľal sa ani vtedy na celej skloňovacej paradigme. Rozlíšený bol iba v jednotnom čísle, a to u takzvaných samohláskových kmeňov. V dvojnom a množnom čísle nebolo oslovenie nijako tvarovo odlíšené a v jeho funkcii vystupoval pád vetného subjektu - nominatív.

Na druhej strane, na rozdiel napríklad od súčasnej češtiny, vokatív v dávnej minulosti tvorili aj slová stredného rodu, teda neživé veci. Bolo to umožnené gramatickou stavbou prajazyka - jeho rozvinutým pasívnym tvaroslovím (pasívne tvary slovies, pri ktorých subjekt vystupuje ako trpiteľ deja zasiahnutý činnosťou agenta v inom páde). V slovanskej vetve však pasívne konštrukcie zanikali, a tak sa vokatív postupne objavoval už len v takej podobe, ako je pre nás zrozumiteľný dnes. Druhou odlišnosťou od modernej češtiny bolo, že vokatív tvorili nielen podstatné, ale aj praslovanské prídavné mená.

V indoeurópskom prajazyku bolo pôvodne možné spraviť vokatív od každého slova. Pre praslovančinu to však bolo možné už len u kmeňov na -o- (tiež -jo-), u kmeňov na -u- a -i-, a tiež u novovytvoreného ženského -a- (-ja-) kmeňa. U takzvaných konsonantických a athematických kmeňov došlo k strate vokatívu v dôsledku hláskoslovných zmien v procese vyčlenenia jazykovej vetvy zo staršieho zoskupenia.

 

Pozrime sa teraz na to, v akých situáciách sa teda vokatív v praslovančine používal aj s niekoľkými príkladmi.

Najprv nominatív:

prslv. *orbъ „otrok" (-o- kmeň), *žena „žena" (-a- kmeň), *pъsъ „pes" (-u- kmeň), *õtь „kačica" (-i- kmeň), *ostrъ mečь „ostrý meč" (kmene -o- a -jo-), *cěla země „celá zem" (kmene -a- a -ja-)

A teraz vokatív:

prslv. *orbe „(ty) otrok", *ženo „(ty) žena", *pъsu „(ty) pes", *õti „(ty) kačica", *ostre meči „(ty) ostrý meč", *cělo země „(ty) celá zem"

1) Pri oslovení

prslv. *Viděachъ tę, pъsu. „Videl som ťa, pes.", *Rekõ tebě, ženo, ... „Hovorím ti, žena, ..."

2) Pri vzývaní

prslv. *Aj, cělo země! „Ó, (ty) celá zem!"

3)  Pri rozkaze

prslv. *Ženo, reci! „Žena, vrav!", *Pъsu, běži! „Pes, bež!", *Orbe, idi! „Otrok, choď!"

 

Krátky prehľad v tabuľke:

Krátky prehľad

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?