Praslovančina - vznik neurčitku

Autor: Michal Illovský | 31.8.2011 o 1:28 | (upravené 31.8.2011 o 2:31) Karma článku: 7,42 | Prečítané:  1977x

Krátky článok o neurčitku v praslovančine, v ktorom si povieme, aká myšlienka stála pri jeho vzniku a akým spôsobom sa v jazyku realizovala.

Neurčitok u nás

Niekedy sa definuje ako tvar slovesa neurčený gramatickými kategóriami spôsobu a času (Matušeková). Akýsi základný tvar slovesa. V niektorých jazykoch sa slovesá v tejto podobe uvádzajú v prekladových slovníkoch - tzv. neurčitkový kmeň. U nás stačí poznať okrem neho ešte takzvaný prézentný kmeň, a vieme zvyčajne odvodiť celú časovaciu paradigmu daného slovesa. Napríklad pri slovese brať je to dvojica bra- / ber-. V latinčine treba poznať ďalšie dva kmene. Sú jazyky ešte zložitejšie (spomedzi nám príbuzných napríklad stará gréčtina a sanskrt). Na druhej strane niektoré ďalšie, odľahlé reči s inou štruktúrou, vôbec nerozlišujú neurčitok.

Vznik neurčitku

V nám blízkej indoeurópskej rodine všetky reči zaviedli neurčitok až v období po rozdelení pôvodnej prajazykovej jednoty. Každá vetva samostatne. Rôznymi formami, ale s rovnakou myšlienkou - neurčitok je pôvodom slovesné podstatné meno - pomenovanie deja. Teda robiť znamená vlastne „robenie", písať znamená „písanie". V balto-slovanskej prajazykovej vetve sa slovesné podstatné mená, z ktorých neskôr vzišli neurčitky, tvorili príponou -ti-, pristupujúcou k slovesnému koreňu rozšírenému predtým o derivačnú morfému príslušnej časovacej triedy daného slovesa, a za prechodu celého útvaru do pádu nepriameho predmetu. Vznikla tak štruktúra:

Slovesný kmeň príslušnej triedy + prípona slovesného podstatného mena s koncovkou v datíve. Najlepšie asi je ukázať si to na príkladoch:

predslv. *mer + teī  > prslv. *merti „umrieť"

predslv. *kănd-sā + teī  > prslv. *kõsati „kúsať"

predslv. *leiš-ei + teī  > prslv. *lišiti „rozlíšiť, odlíšiť"

Pôvodnú myšlienku azda najlepšie pochopíme vtedy, ak si tie tvary budeme predstavovať ako príslovkové určenia. Čiže keď sa v praslovančine povedalo trebárs:

Azъ ja lišiti chotjõ "Chcel by som ich dvoch rozlíšiť / odlíšiť", tak tým mal na mysli: "Chcel by som ich - k rozlíšeniu". Nič zložité, však?

Príbuzné útvary

Všimnite si ďalej podobnosť týchto útvarov s niektorými slovami ženského rodu s koncovým -ť. Napríklad smrť, časť, lesť. Je to podskupina slov tiež odvodených od slovesných koreňov. Takzvané postverbálne abstraktá. Podieľa sa na nich identická slovotvorná prípona -ti-. Ibaže pristupuje k nahému koreňu v redukovanom stupni. Zároveň sa tieto slová najavili iba v datíve: predslv. *-teī > prslv. *ti, ale skloňujú sa v ľubovoľnom páde. Napr. v jednotnom nominatíve: predslv. *-tis > prslv. *-tь :

prslv. *sъmьrtь „smrť" < predslv. *su-mr-tis

prslv. *čęstь „časť" < predslv. *sknd-tis

prslv. *lьstь „lesť" < predslv. *lis-tis

Tak ako sú tieto slová dnes, pôvodne boli aj neurčitky - vtedy chápané ako slovesné podstatné mená v páde nepriameho predmetu - v ženskom rode (teraz sú slovesné podstatné mená spievanie, sedenie, atď. v strednom rode). Obidve skupiny - neurčitky aj postverbálne abstraktá, blízke formálne aj významovo -, boli pri vzniku ženského rodu jedným z jeho hlavných prameňov. Ale u neurčitkov sa ich pojatie ako slovesných podstatných mien postupne vytratilo a v tejto finkcii ich nahradil iný útvar. Zostala iba funkcia tvaru slovesa, neurčeného gramatickými kategóriami.

Tabuľka:

Infinitive.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?