Trójska vojna - hrdinovia Homérovho eposu I.

Autor: Michal Illovský | 6.8.2012 o 22:40 | (upravené 6.8.2012 o 23:08) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  1287x

Hoci okolnosti, ktoré na konci dvanásteho storočia pred naším letopočtom viedli k trójskej vojne sa v ústnom podaní zachovali až do homérskej doby (asi v ôsmom storočí p.n.l.), vlastný dej Iliady sa začína až sporom medzi veliteľom inváznych achájskych (gréckych) vojsk Agamemnonom, ktorého Homéros pre jeho prednostné postavenie v armáde nazýva aj „vodcom mužov" alebo tiež Atreidom, pretože pochádzal z rodu Átreovho, a Achilleom, synom fthíjskeho kráľa Pélea a bohyne Thetidy.

 

I.            Agamemnón a Achilleus

II.            Meneláos a Paris

III.            Hektór a Ajax

IV.            Hektór a Patroklos

V.            Achilleus a Aineias

VI.            Aineias a Diomédés

VII.            Achilleus a Amazonky

VIII.            Achilleus a Hektór

IX.            Achilleus a Paris

 

Agamemnón a Achilleus

Hoci okolnosti, ktoré na konci dvanásteho storočia pred naším letopočtom viedli k trójskej vojne sa v ústnom podaní zachovali až do homérskej doby (asi v ôsmom storočí p.n.l.), vlastný dej Iliady sa začína až sporom medzi veliteľom inváznych achájskych (gréckych) vojsk Agamemnonom, ktorého Homéros pre jeho prednostné postavenie v armáde nazýva aj „vodcom mužov" alebo tiež Atreidom, pretože pochádzal z rodu Átreovho, a Achilleom, synom fthíjskeho kráľa Pélea a bohyne Thetidy.

Keď kráľ Agamemnón pripravoval ťaženie proti Tróji, veštec Kalchás mu predpovedal, že mesto dobyje vtedy, ak so sebou vezme Achillea, ktorý nemôže byť zranený ľudskou rukou. Agamemnón teda vyslal Odyssea s Diomédom na ostrov Skyros, kde Achillea ukryla jeho matka, s prosbou aby sa zúčastnil výpravy, ktorá má odčiniť krivdu spartského kráľa Menláa, Agamemnonovho brata. Keď vyslanci napokon predstúpili pred Achillea, vyjavila mu Thetis, že ak ostane doma, čaká ho dlhý a šťastlivý život - ak sa však vypraví proti Tróji, nájde v nej smrť, a ľudia si ho budú pamätať tisíc rokov. Achilleus zvolil to druhé.

Po deväť rokov trvajúcich bojoch v Malej Ázii sú všetci traja, Odysseus, Diomédés aj Achilleus, už slovutní hrdinovia, ale výsledok vojny je stále nerozhodný. Vodca mužov, ktorý zjednotil Achájcov proti Tróji, si s opevneným mestom nevie dať rady. Napriek tomu, že sa teší autorite medzi ostatnými vladármi, zatiaľ čo Achilleus je iba sám, Agamemnón žiarli, pretože Achilleus, ktorý nevie o svojej nezraniteľnosti, je odvážny ako lev.

Keď ochranca Tróje slnečný boh Apollón zasiahne Achájcov táboriacich na pobreží morovými šípmi, pretože Agamemnón predtým urazil jeho kňaza, čo mu Achilleus bez okolkov vytkol, Agamemnonova nevraživosť prepukne navonok. Na vojnovej rade odvetí Achilleovi, že ak má podľa jeho slov uzmieriť Apollóna vydaním vojnového plenu, siahne po Achilleovom namiesto svojho. Achilleus: „Kto ťa má z Achájcov poslúchať, psia hlava? Veď ja som nešiel do vojny pre svoju vec. Trójania nie sú mi ničím vinní - kvôli tebe som tuná, aby som navrátil česť tvojmu bratovi!" (Homér). Agamemnón, majúc na pamäti Kalchovu veštbu, ale neschopný utíšiť hnev, odpovedá, že o Achilleovu pomoc nestojí. A aby demonštroval svoje postavenie, vezme mu jeho snúbenicu Bríseovnu. Ponížený Achilleus na to odchádza do svojho stanu a neukáže sa niekoľko dní.

agamemnonmask.jpg

Artefakt známy ako "Agamemnonova maska" zo Schliemannovho nálezu v Mykénach r. 1876

______________

Meneláos a Paris

Keď Paris, ako jednoduchý pastier, žil na svahoch hory Ídy, zjavil sa mu okrídlený Hermés, boží posol. Pretože Paris bol mládencom, ktorý ešte nepoznal ženy, Zeus, vládca bohov, rozhodol, aby súdom ľudí označil najkrajšiu medzi bohyňami. Paris ukázal na Afrodítu. Bohyňa poznala, že mladý muž nie je ozajstným pastierom, ale mu v tele prúdi kráľovská krv - že jeho otcom je trójsky kráľ Priamos, a jeho bratom Hektór. Neprezradila mu pravdu, ale rozhodla sa, že mu na oplátku ukáže najkrajšiu zo smrteľných žien. Bola to Helena z rodu Tyndareovho, ktorá svojím pôvodom za Paridovým nijako nezaostávala. Jej súrodencami boli hviezdni blíženci, dvojčatá Kástor a Pollux, a v otcovej podobe ju splodil sám Zeus. Keď však mala Helena šestnásť rokov, oženil sa s ňou spartský kráľ Meneláos.

Homér zaznamenáva udalosť, pri ktorej po dlhých bojoch Paris, uvedomujúc si svoju vášeň k vydatej žene ako pôvodcu strastí obidvoch národov, vyzval Achájcov na zápas s hociktorým gréckym bohatierom o konečné rozhodnutie. Napriek tomu, že Meneláos nebol prvý medzi všetkými - tým bol Achilleus - prijal on túto výzvu, lebo mu to kázala mužská aj vojenská česť. Keď prichádza na bojisko, už z diaľky ho počuť: „Paris, (...) po ženách divý! Teraz poznáš akého muža si olúpil!"

Každý si pripol na lýtka holene, prsia prikryl tepaným pancierom, na hlavu kovanú prilbu nasadil, na plece bronzový meč. Na ľavú ruku si navliekol remene veľkého okrúhleho štítu a pravou uchopil dlhý oštep. Keď sa dali do bitky, Paris prvý hodil oštep, ale spartský kráľ ho zrazil na zem štítom. Nato vrhol Meneláos svoj oštep, ktorý prerazil súperov pancier a pretrhol rúcho, ale Paris sa obratne prehol a na tele ostal nezranený. Na to sa k sebe vrhli s mečmi. Rúbali do seba, keď naraz ktorýmsi úderom Meneláa, ktorý dopadol na Paridovu prilbu, sa jeho meč rozštiepil.Tu sa spartský kráľ mohol vzdať a vojská by tiahli domov, ale omráčený Paris sa zvalil na zem a Meneláos naňho. Podarilo sa mu uchopiť remeň Paridovej prilby, zomknúť mu ju z hlavy a tak ho priškrtiť. Držiac ho, že upätý remeň zvieral sokovi hrdlo, vláčil ho v piesku. Paridov osud sa už zdal spečatený, keď vtom zasiahla Afrodíta - uvoľnila remeň, Paris sa vyšmykol a zachránil sa.

Menelaus_Paris_Louvre_G115.jpg

Meneláos zápasí s Paridom, keramika z múzea v Louvri

___________

Hektór a Ajax

Princ Hektór, prvorodený potomok Priamov a veliteľ vojska brániaceho Tróju, sa prvý raz stretol s Ajantom veľkým - synom Telamona, (ktorý mal medzi achájskymi bohatiermi ešte menovca zvaného malý Ajax) - keď Trójania odrážali jeden z prvých achájskych pokusov obľahnúť mesto. Gréci vtedy ešte neboli na pobreží opevnení, a tak sa Trójanom podarilo zahnať ich až takmer do mora. Ajax sa nakláňal z paluby, a oháňajúc sa kopijou, zrážal nepriateľov lezúcich na bok lode po sieťovine. Hektór mu vyrval zbraň a zlomil na prove dlhú rukoväť, ale bojový ruch ich odtrhol od seba. Druhý raz sa stretli bez vojnovej vravy, len za prítomnosti božstiev Apollóna a Athény. Ajax v zápase zničil svoj sedemvrstevný štít z býčej kože s bronzovým povrchom a Hektór utrpel ranu, pre ktorú po sebe zanechal stopu v piesku. Ale keďže ani jeden dlho nevedel druhého premôcť a čoskoro sa zniesla tma, rozišli sa napokon v zmieri.

ajax.jpg

Ajax, reprodukcia sochy

__________________

Zdroje:

Homér - Illiada, v prekl. Miroslav Okál, 1966

Homeros - Illiad, v prekl. Richmond Lattimore, 1951

Homeros - Illiad, v prekl. Ian Johnston, 2006

Zamarovský, V. - Objavenie Tróje, 1967

Zamarovský, V. - Bohovia a hrdinovia antických bájí, 1969

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?