Trójska vojna - hrdinovia Homérovho eposu II.

Autor: Michal Illovský | 7.8.2012 o 15:16 | (upravené 7.8.2012 o 16:21) Karma článku: 3,40 | Prečítané:  795x

Agamemnón na čele achájskych vojsk napokon uznal, že jednak urobil chybu, keď uzemnil Achillea, jednak že Trójania ho bijú, a bez Achilleovej pomoci ich nielen jakživ nezdolá, ale sa ani neudrží na ázijskych brehoch. Hodne k tomu prispelo aj to, že Zeus na naliehavú prosbu Thetidy zakázal bohom stojacim na strane Grékov, aby akokoľvek zasahovali do bojov - pohrozil Hére, Athéne a Poseidónovi, že zrazí bleskom do Tartaru každého, kto sa proti tomu prehreší. Na druhej strane Apollón, patrón Tróje, pomáhal svojim zverencom, kde sa len dalo. Vodca mužov teda vyslal k Achilleovi znova Odyssea a veľkého Ajanta, aby ho primäli vrátiť sa k vojsku - pretože on, Agamemnón, odvoláva, čo vykonal a povedal.

 

I. Agamemnón a Achilleus
II. Meneláos a Paris
III. Hektór a Ajax
IV. Patroklos a Hektór
V. Achilleus a Aineias
VI. Aineias a Diomédés

VII. Achilleus a Amazonky
VIII. Achilleus a Hektór
IX. Achilleus a Paris

Patroklos a Hektór

Agamemnón na čele achájskych vojsk napokon uznal, že jednak urobil chybu, keď uzemnil Achillea, jednak že Trójania ho bijú, a bez Achilleovej pomoci ich nielen jakživ nezdolá, ale sa ani neudrží na ázijskych brehoch. Hodne k tomu prispelo aj to, že Zeus na naliehavú prosbu Thetidy zakázal bohom stojacim na strane Grékov, aby akokoľvek zasahovali do bojov - pohrozil Hére, Athéne a Poseidónovi, že zrazí bleskom do Tartaru každého, kto sa proti tomu prehreší. Na druhej strane Apollón, patrón Tróje, pomáhal svojim zverencom, kde sa len dalo. Vodca mužov teda vyslal k Achilleovi znova Odyssea a veľkého Ajanta, aby ho primäli vrátiť sa k vojsku - pretože on, Agamamnón, odvoláva, čo vykonal a povedal.

Okrem toho Achillea prehovára aj jeho druh v zbrani Patroklos (podľa niektorých prameňov jeho bratranec), ale ten od neho nechce ani počuť. Patroklos, vidiac zúfalú situáciu Danajcov, rozhodne sa odieť si Achilleovu zbroj a vyraziť do bitky s jeho družinou bojovných Myrmidónov. Ostatní Gréci, keď opäť vidia Achilleov oštep z pelíjskeho jaseňa, ako buší do nepriateľov, vleje to do nich nový bojový zápal, a nakoniec sa im podarí zatlačiť Trójanov až k hradbám mesta. Zbadajúc to, Hektór hneď pomyslí na slová, ktoré sa nedávno rozšírili; že keď on neporazil Ajanta, tak potom Achilleus určite porazí jeho. Vyberie sa teda rovno k domnelému Achilleovi cez vlastné rady, do ktorých Myrmidóni prenikli tak hlboko, až hrozilo, že budú obkľúčení.

Tri razy sa zrazí Hektór s Patroklom - a Homér ich prirovnáva k diviakom ryjúcim klami do seba - a tri razy ich bojový šum odtrhne od seba. Grék, ktorý sa pritom ocitá v šíkoch nepriateľov, zakaždým niekoľkých usmrtí. Ale keď sa zaženie štvrtý raz, slnečný boh mu zadrží pravicu, a ktorýsi Trójan ho bodne kopijou. Na to sa vynorí Hektór, práve aby stihol padlého Patrokla doraziť. „Neteš sa, Hektór, ty nie si víťaz. To Apollón ma zahubil. Ty tiež už nebudeš nažive dlho - za tebou stojí smrť," po tých slovách vyletela Patroklova duša do Hádovej ríše, plačúc nad údelom, že musí opustiť mladosť a mužnosť - vraví Homér.

 MenelaosPatroklos.jpg

Meneláos odnáša Patrokla, reprodukcia antického súsošia v Loggia dei Lanzi vo Florencii

________________

Achilleus a Aineias

Pre správu o Patroklovom skone Achilleus najprv onemel od bolesti a Odysseus s Ajantom strnuli, že si vari hneď vrazí dýku do šije (Homér). No bola to práve tá udalosť, ktorá ho napokon priviedla späť na bojové pole.  Vykročil k palisádam a kmeňom nízkych drevín, ktoré dal Agamemnón oštiepať a ukotviť hlboko do piesku smerom k vnútrozemiu.

Achileus reval na Hektora, ale nemohol sa pomstiť hneď, pretože Hektór, ktorý medzitým zistil svoj omyl, ukoristil jeho zbroj. Na Olympe nastala príležitosť, aby sa kováč Héfaistos revanšoval za to, že ho Achilleova matka kedysi zachránila, keď ho Héra zvrhla z hory do mora, pretože sa narodil chromý. Héfaistos teda rozdúchal dvadsať mechov, do panví nahádzal cín, meď, striebro a zlato (bronz je zlúčenina medi a cínu), na klát položil kovadlinu, pravicou uchopil kladivo a ľavicou kliešte. Zbroj, ktorú zhotovil, než vystúpila Zorica, bola dôkazom umenia majstra (Homér).

Na druhý deň Achilleus v novej zbroji lietal ako blesk a udieral ako hrom pod opevnenou Skajskou bránou, hľadajúc Hektora. Namiesto neho však narazil na Aineia, syna kráľa Anchísa a bohyne lásky, ktorý viedol šíky dardanské na pomoc obliehanému mestu a bol po Hektorovi najudatnejším obrancom Tróje. „Thetis je predsa nižšia bohyňa než tvoja matka,"  povzbudzoval Aineia Apollón.

Aineias zdvihol kopiju, Achilleus ho ale oslovil: „Ty mi hľaď uhnúť, Aineiá, (...), už neraz som ťa zahnal. Nepokúšaj osud!" Aineias napriek tomu vrhol po ňom kopiju, ale neprebil Grékov štít. Achilleus sa doňho pustil mečom, opäť ho premohol, a tentoraz by Aineas na mieste zahynul, keby nezakročil Poseidón - ktorý inak držal stranu Achájcom. Na pokyn Diov odniesol Aineia z Achilleovho dosahu tak bezprostredne, že tí, čo to videli, nechápali, čo sa vlastne stalo. Pre syna Anchísovho bohovia prichystali inakší osud.

 Aineias_Hektor_Munchen.jpg

Aineias so štítom obráteným vpred, pred ním Hektór na antickom krčahu, Mníchov

_________________

Aineias a Diomédés

V piatej knihe Íliady sa Aineias zasa ocitá v zápase so súperom, ktorý je nad jeho sily. Je ním Diomédés z Argu. Aineias a Pandaros sa približujú k Diomédovi na voze, ktorý ťahajú potomkovia olympijských žrebcov. Diomédes ich spozná a pohne svojho vozataja Sthenela, aby sa pokúsil zmocniť sa záprahu. V súboji s oboma Dardancami Diomédés zabije Pandara a Ainea zasiahne tak, že ten stratí vedomie. Ale pretože Aineias nesmie zomrieť, znesie sa k nemu Afrodíta, aby ho chránila. Lenže Diomédés nemá rešpekt ani pred nesmrteľnými a odoženie ju od neho. Priskočí späť k Aineiovi, ktorý je stále bez seba, aby ho zmárnil - ale vtedy už je pri nich Apollón a zaštíti ho. Trikrát Diomédés vztiahne ruku proti vôli bohov a ďalekostrelec mu zabráni. Naostatok sa mu dá poznať - až vtedy Diomédés ustúpi. Zo súboja si však odvádza Aineiove skvelé kone.

 Diomedes_Cresilas_430.jpg

Diomédés, podľa Crésila r. 430 p.n.l.

____________________________

Pramene:

Homér - Illiada, v prekl. Miroslav Okál, 1966

Homeros - Illiad, v prekl. Richmond Lattimore, 1951

Homeros - Illiad, v prekl. Ian Johnston, 2006

Zamarovský, V. - Objavenie Tróje, 1967

Zamarovský, V. - Bohovia a hrdinovia antických bájí, 1969

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?