Trójska vojna - hrdinovia Homérovho eposu III.

Keď si Trójske vojsko netrúfalo opustiť hradby a na stretnutie s Danajcami na otvorenom poli sa nedalo ani pomyslieť, Skajská brána ostávala zamknutá a otvárali sa iba krídla východných brán. V tejto situácii sa pomoc objavila z nečakanej strany.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

I. Agamemnón a Achilleus

II. Meneláos a Paris

III. Hektór a Ajax

IV. Hektór a Patroklos

V. Achilleus a Aineias

VI. Aineias a Diomédés

VII. Achilleus a Amazonky

VIII. Achilleus a Hektór

IX. Achilleus a Paris

Achilleus a Amazonky

Keď si Trójske vojsko netrúfalo opustiť hradby a na stretnutie s Danajcami na otvorenom poli sa nedalo ani pomyslieť, Skajská brána ostávala zamknutá a otvárali sa iba krídla východných brán (Homér). V tejto situácii sa pomoc objavila z nečakanej strany - od Čierneho mora, v podobe Amazoniek, spoločenstva žien, ktoré zasahovali do vývoja dievčat tak, aby popreli niektoré znaky ženskosti, a pripravili ich tak lepšie na vojnové poslanie.

Artemis, panenská lovkyňa, sestra Apollónova, nenávidela mužské pokolenie a prechovávala zlosť zvlášť k jednému mužovi - ešte na gréckej pevnine sa pokúsila primäť Agamemnona, aby jej obetoval svoju dcéru Ifigéniu, za čo mu prisľúbila pokojnú plavbu celého invázneho loďstva čítajúceho 1186 triér z Peloponézu až do Malej Ázie. Kráľ však oklamal Artemidu - vymenil obeť dievčiny za jeleňa a poslal Ifigéniu tajne do Tauridu, na dnešné pohorie Kaukaz, kde prežila detstvo ukrytá pred zrakmi bohov a ľudí.

Artemis posilnila ženy tak, že sa fyzicky vyrovnali mužom, a na ich čelo ustanovila bojachtivú Penthesíleiu. Amazonky vtrhli do achájskeho tábora a Penthesíleia, ktorá si zaumienila pokoriť samého Achillea, vyzvala ho na osobný súboj. No Achilleus, ktorého hlad po krvi v ten deň vyhasol, odmietol sa s ňou biť. Penthesíleia nečakala na jeho odpoveď a sama naňho bez váhania zaútočila, ale Achilleus ju strhol z voza. Pretože usmrtené Amazonky vyzerali ako ženy zavraždené mužmi, Diomédés navrhol, aby ich telá uložili do koryta rieky Skamander, ktorú bohovia nazývajú Xanthos. Avšak Achilleus si želal, aby telo Penhesílei vydali Trójanom - a tak bolo.

reklama

Achilleus a Ajax hrajú kocky, amfora z r. 530 p.n.l., Troyan War Museum

________________

Achilleus a Hektór

Trójsky ľud hľadel z vysokých hradieb na Hektora ako stojí pred Skajskou bránou sám, aby sa popasoval s Achilleom. Nenechal si to vyhovoriť otcom Priamom - aby ostal za nezdolnými hradbami mesta - ani nedal na naliehanie manželky Andromachy, pretože svedomie nútilo ho konať. Nečakal dlho - od úbočia Ídy sa vyrútil Achilleus v iskrivej zbroji Héfaistovej, zvierajúc pélijský jaseň a zúrivý ako Arés. Zeus vzal zlaté váhy osudu a položil na ne dva lósy smrti. Hektór zvolal:

„Uzatvorme dohodu, nech sú bohovia našimi svedkami, že kto porazí druhého, nezohaví ho a neznectí."

reklama

„Medzi levom a človekom niet úmluvy," odvetil Achilleus, zoskakujúc z povozu.

„Patroklovi sa dostalo každej pohrebnej pocty."

„Poctil si ho ostrím svojho meča."

„Myslel som teba (prekl. - že si to ty).

„Ráno budeš bez očí, bez uší a bez jazyka blúdiť podsvetím slepý, hluchý a nemý, a všetci mŕtvi poznajú - to je Hektór, blázon ktorý sa nazdal, že zabil Achillea."

Na to sa dali do bitky, ktorá urputnosťou prevýšila všetky doterajšie sváry, a rinčanie zrážajúcich sa kovov striedal zvuk: thud!, ktorý sa ozval, keď bronzový hrot zaťal do vrstvy lisovanej kože na štítoch. Nakoniec však Achilleus získal vrch a vnoril sokovi bronzový meč do pleca pri krku až po rukoväť, zasadiac mu tým smrteľnú ranu. Tak zahynul Hektór, krotiteľ koní.

reklama

Na hradbách mesta zavládlo zdesenie. Smrť trójskeho princa videl kráľ Priamos aj Paris. Správa o nej zastihla Andromachu pri krosnách, kde odvracala zrak od smrteľného zápasu svojho manžela. Ale horšie ešte prišlo. Achilleus priviazal mŕtveho za povoz (Homér píše, že mu dokonca remene prevliekol cez kosti na chodidlách, aby sa neuvoľnili) a dal sa ho vláčiť okolo hradieb pred očami všetkých, ktorí sa tam ešte držali. A keď toto počínanie prekročilo aj tú mieru, na ktorú boli zvyknutí bohovia, prosili samého Dia, aby prietržou mračien ukončil to hrozivé divadlo.

Achilleus zápasí s Hektorom, attická váza z r. 490 p.n.l.

_______________

Achilleus a Paris

Achilleus sa nakoniec zľutoval pri starom Priamovi, ktorý bezmocný prišiel do ležania Achájcov. Jeho reč, ktorú básnik zaznamenáva, spraví na Achillea dojem, a naveľa vydá mu Hektora. Prímerie medzi znepriatelenými stranami má trvať dvanásť dní - desiateho dňa Trójania vznietia Hektorovu pohrebnú hranicu. A tým sa završuje posledná, dvadsiata štvrtá kniha Íliady v diele Homéra.

Grécka mytológia však poskytuje svedectvo o tom, že Achilleov osud sa naplnil ešte pred pádom mesta. Málo pritom chýbalo k tomu, aby sa súboj národov ľudí preniesol na Olymp. Odysseus s Diomédom ukoristili z trójskeho chrámu sochu Pallady Athény. Arés, boh vojny, priťažil Grékom, ale Trójanom nepomáhal. Bohyne svorne zazerali na Afrodítu, a tú omínal a pálil na duši dotyk smrteľníka. Poseidón, rodný brat Diov, vyzval Apollóna, ale bezchybný strelec mu ustúpil. Jediný Zeus zachovával nestrannosť - nakoniec však lós Tróje na miskách zlatej váhy osudu poklesol v jeho rukách. Keď Apollón videl, že mesto už nezachráni zostúpil na zem posedný raz. Nasledujúce riadky zaznamenávajú Apollodorus a Ovídius Naso.

Paris, stojac na cimburí Skajskej brány, zahliadol Achillea vo falange dlhých kopijí postupujúcich v smere predlžujúcich sa tieňov. Vytiahol šíp z tuľajky, napäl tetivu - a vtedy slnečný boh usmernil jeho strelu. Šíp zasiahol Achillea do členka, za ktorý ho držala matka Thetis, keď ho ako nemluvňa vnorila do podstvetnej rieky Stýgy (Ovídius: Premeny). Achilleus zreval ako desaťtisíc levov. Keď sa zrútil na zem, hradby posvätnej Tróje sa zatriasli, akoby mali spadnúť. A potom pocítil, ako mu s krvou z tela uniká život - uzatvára Apollodorus.

Umierajúci Achilleus, Ernst Herter r. 1883

_____________

Čo bolo potom

Grékom sa napokon podarilo dobyť Tróju vďaka lsti, ktorú vymyslel Odysseus z Ithaky. Hŕstke mužov na čele s Diomédom a Odysseom sa podarilo vniknúť do mesta a vo vhodnej chvíli otvoriť Skajskú bránu. Agamemnón vyplienil mesto a stáročia zhromažďované bohatstvá rozdelil medzi mužov. Tí, ktorí prežili zánik mesta, sa odplavili od trójskych brehov smerom na západ pod vedením Aineia. Jeho potomkovia prenikli až do Itálie a vytvorili tu vládnucu dynastiu v meste Albe. Po tejto línii neskôr Rimania odvodzovali svoj trójsky pôvod (Vergílius: Aeneida). Agamemnón sa po návrate do Helady stal obeťou sprisahania, na ktorom mala účasť jeho neverná manželka Klytaimnéstra. (Aischylos: Oresteia). Jeho brat Meneláos získal späť Helenu a vládol v Sparte ešte dlho po týchto udalostiach (Ovídius: Premeny). Najneskôr sa do vlasti vrátil Odysseus, ktorého putovanie zachytáva druhý rozsiahly homérsky epos Odysseia, spísaný básnikom, alebo umeleckou školou, ktorú vybudoval.

Trójska vojna ostávala od konca staroveku dlho v povedomí ako legenda - výtvor gréckej mytológie. Na mapu antického sveta ju zakreslil až v rozmedzí rokov 1871-73 nemecký dobrodruh, cestovateľ a archeológ Johan Ludwig Heinrich Julis Schliemann, keď vykopal sutiny trójskych hradieb na vrchu Hisarlik v dnešnom Turecku.