Päť scén zo Shakespearea

Autor: Michal Illovský | 16.7.2013 o 10:13 | (upravené 16.7.2013 o 12:48) Karma článku: 4,26 | Prečítané:  514x

1. To be or not to be (Hamlet - dejstvo III., výstup I.) 2. Have you prayed tonight, Desedemona? (Othello - dejstvo V., výstup II.) 3. All the world's a stage (As you like it - dejstvo II., výstup VII.) 4. Wherefore art thou Romeo (Romeo and Juliet - dejstvo III., výstup I.) 5. Et tu, Brute (Julius Caesar - dejstvo III., výstup I.)

HAMLET

"Whether tis nobler in the mind to suffer
The slings and arrows of outrageous fortune,
Or to take arms against a sea of troubles,
And by opposing end them?"

Monológ dánskeho princa z tragédie Hamlet patrí medzi najviac citované ukážky shakespeareovskej tvorby.
Na kráľovskom zámku Elsinore sa ukáže duch, ktorý vyjaví Hamletovi, že smrť jeho otca, dánskeho kráľa, zosnoval Hamletov strýc Claudius.
Keď sa Hamletovo správanie zmení, neunikne to pozornosti dvora. Naskytne sa vysvetlenie, že za jeho konanie môže Hamletova láska k Ophélii, dcére Claudiovho kancelára Polónia. Claudius nechá synovca sledovať.
Hamlet predstiera šialenstvo. Výstup "Byť, a či nebyť" predchádza scéne, v ktorej sa Hamlet presvedčí o strýcovej vine, keď zinscenuje hru, v ktorej kráľa otrávi jeho vlastný brat, tak že mu do ucha naleje jed.

Dejstvo III., výstup I.

HAMLET: Byť, a či nebyť - kto mi odpovie?
Čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac. A namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené. Nuž umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?
Spať - azda snívať - to nás zaráža,
čo prisniť sa nám môže v spánku smrti,
keď unikli sme svetským krútňavám.
A človek zaváha. Tie obavy
nám predlžujú strasti života.
Veď kto by znášal bič a posmech čias,
bezprávie tyranov a spustnosť pyšných,
žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu,
svojvôľu úradov a ústrky,
čo schopný od neschopných utŕži,
keď poľahky je možné pokoj nájsť
jediným bodnutím? Kto by sa vláčil
v pote tváre s bremenom života?
Len hrôza z toho, čo je po smrti,
z neznámych končín, odkiaľ nijaký
pútnik sa nevracia, nám marí vôľu
a káže radšej znášať známe zlá,
než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme.
Tak svedomie z nás robí zbabelcov
a prirodzená ľudská rozhodnosť
chorobne bledne v tieni dohadov.
A smelé veľkolepé predsavzatia
vzápätí spľasnú ako bublina
a nemožno ich činmi nazývať.

__________________________________


OTHELLO

"Who's there? Othello?"
"Aye. Desdemona."
"Will you come to bed, my lord?"
"Have you pray'd to-night, Desdemona?"

Tragédia rozpráva o maurskom vojvodovi Othellovi, ktorého dovedú intrigánske plány jeho blízkeho priateľa Iaga na pokraj zúrivosti a v hneve zabije svoju milovanú ženu Desdemonu. Mnohí sa dlho domnievali, že Iago je hlavnou postavou tejto hry, ale neskoršie štúdie potvrdili Othellovu suverenitu.

Dejstvo V., výstup II.

OTHELLO: (K sebe, potom vstúpi do komnaty) Tak je to spravodlivé, duša moja.
Vám, cudné hviezdy, všetko zatajím.
Tak je to správne! Neprelejem krv,
nezjazvím jej tvár - nádhernú a detskú
a hladkú ako čistý alabaster.
A predsa umrie. Nesmie klamať svet.
Vyhasne svetlo - ono zhasne tiež.
Ak sfúknem ťa, ty slúžka ohnivá,
zas môžem tvoju žiaru obnoviť,
keď sa mi zažiada. Ak zahasím ťa,
ty dômyselné dielo prírody,
kde nájdem taký prometejský oheň,
čo zažne ťa? Keď ružu odtrhnem,
už nič ju neprebudí k životu
a zvädne. Aspoň ovoniam tvoj krík.
Ó, sladký dych, čo právo presviedčaš,
nech zlomí meč! Len raz, len ešte raz!
Buď taká v smrti. Keď ťa zabijem,
naveky budeš moja. Ešte raz.
Vražedná sladkosť! Je mi do plaču,
no sú to slzy kruté ako boh,
čo tresce milujúc.
Už precitá.
DESDEMONA: Kto je to? Snáď vy, Othello?
OTHELLO: Ja som to, Desdemona.
DESDEMONA: Neľahnete si ku mne, môj pane?
OTHELLO: Modlila si sa večer, Desdemona?
DESDEMONA: Áno.
OTHELLO: Ak na nejaký hriech si spomínaš,
s ktorým sa posiaľ nezmierilo nebo,
hneď o odpustenie pros.
DESDEMONA: Môj pane, na čo myslíte?
OTHELLO: No! Pros a stručná buď. Ja odstúpim.
Nebudem zabíjať, kým sa tvoj duch
nezmieri. Nechcem dušu usmriť.
DESDEMONA: Vy hovoríte o zabíjani?
OTHELLO: Oľutuj svoj hriech.
DESDEMONA: Je ním láska k Vám!
OTHELLO. Nuž zomrieš pre ňu.
Šatôčku, ktorú som tak miloval
a dal som ti, si dala Cassiovi.
DESDEMONA: Bože, nie! Spýtajte sa ho na to!
OTHELLO: Neluhaj, veď ležíš na smrteľnej posteli.
DESDEMONA: Ležím, no ešte neumieram.
OTHELLO: Ba áno, umrieš - a to hneď.
A preto k svojej zrade priznaj sa!
Bárs každé slovo poprieš prísahou,
nič nezbaví ma strašnej predstavy,
čo vyráža mi dych. To je tvoj koniec!
DESDEMONA: Kiež nebo zľutuje sa nado mnou!
OTHELLO: Amen.
DESDEMONA: Aj vy sa zľutujte! Čo živá som,
neublížila som vám. Cassia
ľúbila som tak, ako káže boh
blížneho ctiť. Nič som mu nedala.
OTHELLO:
Tú šatôčku mal v ruke. Klamárka,
čo moje srdce meníš na kameň
a čo ma nútiš vraždou nazvať čin,
ktorý som mienil ako obetu.
Tú šatôčku som uňho uvidel.
DESDEMONA: Našiel ju!
Nemá ju odo mňa. Nech príde sem
a povie pravdu.
OTHELLO: Už ju povedal.
DESDEMONA: Čo povedal?
OTHELLO: Že zviedol ťa.
DESDEMONA: Mňa? Nezákonne?
OTHELLO: Tak.
DESDEMONA: To odvolá.
OTHELLO: Už neotvorí ústa,
pretože Jago mu ich uzavrel.
DESDEMONA: Je azda mŕtvy?
OTHELLO: Keby žil toľkokrát, čo vlasov má,
aj tak ho moja pomsta pohltí.
DESDEMONA: Obeťou zrady stal sa. Čo si počnem?
OTHELLO: Ty kvôli nemu slzy prelievaš?
DESDEMONA: Vyžeňte ma, no nezabíjajte!
OTHELLO: Ty cundra, nevzpieraj sa!
DESDEMONA: Nie, nech sa dočkám rána.
OTHELLO: Neklaď mi odpor.
DESDEMONA: Len pol hodiny!
OTHELLO: Tvoj čas sa naplnil.
DESDEMONA: Kým pomodlím sa!
OTHELLO: Už je neskoro. (Zadusí ju)

_______________________________________


AS YOU LIKE IT (Ako sa vám páči)

"All the world's a stage
and all the men and women merely players,
they have their exists and their entrances."

Dej sa odohráva v tajuplnom Ardenskom lese, ktorý sa stal útočiskom pre vyhnancov z kniežacieho dvora. Ďaleko od civilizácie, so všetkou jej falošnosťou a pretvárkou, postavy v akomsi svete-nesvete lesa zahadzujú svoje tradičné, naučené úlohy, aby mohli nájsť nové šťastie.

Dejstvo II., výstup VII.

JACQUES: Celý svět je jeviště
a všichni lidé na něm jenom herci -
mají své příchody a odchody.
Za život každý hraje mnoho rolí
v sedmero dejstvích. Nejdřív nemluvně
kňourá a cintá chůvě v náručí.
Pak školák s fňukáním jde do školy,
na zádech brašnu, tváře čerstvě myté,
a loudá se jak šnek. Pak milenec.
Pořád by vzdychal, skládal tklivé ódy
na všechno, co jen má ta jeho slečna.
A potom voják s knírem jako pardál,
kleje jak čert a žárlí na svou čest,
a rve se hned a rád a za slávou
se žene i před hlavně děl. Pak soudce,
co břicho nadité má z úplatků,
a přísný zrak a sestřižený vous,
úsloví zná i otřepané zkazky,
sehraje tu svou roli. V šestém věku
nazuje papuče a je z něj dědek,
na nose brejle, měšec u pasu,
kalhoty z mládí, ještě zachovalé,
plandají volně na pohublých stehnech,
a kdysi zvučný hlas mu přeskakuje
a roztřeseně piští. Sedmý akt,
jímž končí tahle vzrušující hra,
je druhé dějství, zcela bez paměti,
bez zubů, zraku, chuti - bez ničeho...

________________________________________


ROMEO AND JULIET (Romeo a Júlia)

"He jests at scars who never felt a wound.
But, soft! What light through yonder window breaks?
It is the east, and Juliet is the sun."

Tragédia, ktorú netreba zvlášť predstavovať, je o dvoch zaľúbených mladých ľuďoch, ktorých rodiny bojujú proti sebe. Romeo z rodu Montekov sa na plese zaľúbil do Júlie Kapuletovej. Vzplanie k nej láskou, hoci vie, že ich rody sú na smrť znepriatelené. Júliu chcú rodičia nasilu vydať za Parida, mladého veronského šľachtica. Zúfalej Júlii dá brat Lorenzo zvláštnu esenciu, ktorá privodí na jeden deň zdanlivú smrť. Predvída, že Júliu pochovajú do hrobky, kde sa po čase zobudí a odtiaľ si ju tajne odvedie Romeo, po ktorého Lorenzo poslal. No Rómeo nedostane Lorenzovu správu a od svojho sluhu sa dozvie, že Júlia je mŕtva. Vráti sa do Verony a pri Júlii sa otrávi. Prichádza Lorenzo. Júlia, vidiac mŕtveho Romea, sa prebodne. Nad telami mŕtvych detí sa znesvárené rody zmieria.

Dejstvo III., výstup I. - Rómeo v Kapuletovej záhrade. Nato sa Júlia zjaví na balkóne.

ROMEO: Kto nemal rán, sa jazvám posmieva.
Však ticho. Čo to svitá v okne tam?
To východ je a Júlia je slnkom.
Len vystúp, slnko. Usmrť mstivú Lunu,
čo zbledla, stravovaná závisťou,
že ty, jej knažka, krásou predčíš ju.
Nebuď jej knažkou, keď ti závidí.
Jej závoj vestálsky je zelený
tak chorobne a nikto nenosí
ho okrem bláznov, tak ho odvrhni.
Veď je to moja pani. Moja láska.
Kiež by to poznala.
Hovorí, aj keď mlčí ako hrob.
Jej oči vravia. Nuž tým odpoviem.
Som prismelý. Nie mne sa privrávajú.
Dve najskvostnejšie hviezdy na nebi
by mohli tieto oči požiadať,
nech na oblohe svietia miesto nich -
čo keby si tak vymenili miesta?
Jej jasná tvár by zahanbila hviezdy
jak lampu biely deň. Jej oči zas
by takou žiarou naplnili nebo,
že vtáci spevom vítali by deň.
Hľa, tvár si teraz podoprela dlaňou -
môct byť tak rukavičkou na tej ruke
a siahnuť na jej obličaj.
JÚLIA: Ó, bože!
ROMEO: Už vraví!
Ó, prevrav znova, anjel žiarivý.
Tak skvieš sa tejto noci nado mnou
sťa okrídlený posol oblohy,
pred ktorým na zem klesá smrteľník
s očami z jamôk, oslepený žiarou,
čo vynára sa spoza oblakov
a po nebeských ňadrách vesluje.
JÚLIA: Romeo! Prečo si len Romeo?
Ach, zapri otca, vzdaj sa svojho mena.
Ak nechceš, tak mi lásku prisahaj
a nebudem viac Kapuletovou.

_______________________________________


JULIUS CAESAR (Július Cézar)

"I could be well moved, if I were as you,
if I could pray to move, the prayers would move me.
But I am constant as the Northern Star,
whose truly fix'd and resting quality
hath no fellow in the firmament."

Július Cézar je historická dráma z prostredia starovekého Ríma. Zobrazuje sprisahanie proti rímskemu politikovi Juliovi Cézarovi a jeho následnú vraždu.
Je deň marcových Íd (Iduus Martis) a zasadá senát. Sprisahanci sa pohnú smerom k fóru. Trebonius odvádza Marka Antonia bokom. Senátori sa rozdelia sa na dve skupiny. Jedni vystúpia pred Cézara - medzi nimi Cassius, Brutus, Decimus, Metillius Cimber - vzadu Casca s ostatnými za jeho stolom. /Shakespeare sa inšpiruje dobovými svedectvami podľa Suetónia, Plutarcha a Appiána, scénu umiestňuje na Kapitol/.

Dejstvo III., výstup I.

CIMBER: (Zdvihne predlaktie na pozdrav) Ó, božský, vznešený a slávny César,
k nohám ti v úcte pokorne sa skláňam
a prosím..
CÉZAR: Mlč! Už ani slovo! Úlisné
pochlebovanie, podlé líškanie
mi z tvojich slov do uší zaznieva,
čo z neho poctivému človeku
by zovrela krv v žilách. Odmäkčiť
ním chceš ma. Tvoj brat z Ríma nálezom
bol vyhnaný a po práve. Ak prosíš
zaň, hrbíš sa a klaniaš sa mi k nohám,
ja odkopnem ťa z cesty ako psa.
Ver, Cézar nikdy nekrivdí, no nikdy
tiež len tak uzmieriť ho nemožno.
CIMBER: Či iný hlas, než môj vlastný a inak,
než v úpenlivej prosbe dúfajúc,
by doľahnúť mal v ucho Júlia
Cézara o milosť pre môjho brata?
BRUTUS: Nie z pochlebenstva, ale žiadajúc,
bozkávam tvoju spravodlivú ruku,
by Publius Cimber sa zaraz smel
z vyhnanstva vrátiť naspäť do Ríma.
CÉZAR: Čo Brute?!
BRUTUS: Milosť!
DECIMUS: Milosť!
CASSIUS: Milosť, Cézar!
CÉZAR: (vstane) Ak bol by som jak vy, snáď ustúpil
by som a dal sa pohnúť prosbami.
No prosiť neviem, preto nedám nič
na prosby. Som jak hviezda severná,
čo pevne zakotvená v kľude si
na klenbe nebies tróni bez družky.
Nezpočetnosťou hviezd tam zdobená
je obloha, sú všetky jeden plam
a každá žiari z nich. Však jedna len
z nich všetkých bez pohnutia zotrvá
na mieste svojom. Zem je plná ľudí.
Sú telo krv a dojmom prístupní.
V ich počte ale znám len jedného,
čo nedostupný pevne týči sa
a neoblomný. A že som to ja,
nech, hľaďte, dokážem aj v tomto tu -
keď chcel som, by bol Cimer vyhnaný
a stále chcem, by zostal vyhnancom.
CASSIUS: Ó, Cézar..
CÉZAR: Preč! Olymp vyvrátiť chceš.
CIMBER: Ó, veľký Cézar!
CÉZAR: Už som rozhodol.
CASCA: Vrav ruka za mňa!!! (Bodne ho do pleca a senátori sa vrhnú na diktátora. vtom Cézar zbadá medzi nimi Bruta)
CÉZAR: Et tu, Brute.
BRUTUS: Nuž teda umri, Cézar. (Zabije ho)

__________________________________

 

Ďalšie známejšie scény z dramatickej tvorby:

Now is the winter of our discontent (prológ z Richarda III.), Words, words, words (Hamlet a Horatio z hry Hamlet II./2.), Love all, trust a few, do wrong to none (z hry All's well that ends well, I./2.), What false heart doth know (Macbeth a lady Macbethová z hry Macbeth I./7.), We happy few (hovor kráľa k lordom z IV./2. Henricha V.),

__________________________________

 

Ref.:

Tri tragédie: Romeo a Júlia, Hamlet a Othello - prekl. Ľubomír Feldek, Ikar, 2009

Romeo a Júlia - prekl. Josef Kot, Tatran Bratislava, 1977

Jak se vám líbí - prekl. Martin Hilský, Brno, 2007

Julius Caesar - prekl. Jiří Josek, 2001

Rhymezone - the complete Shakespeare, dostupné z: http://www.rhymezone.com/r/ss.cgi?q=false+heart+doth+know&mode=k

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?