O pôvode čísloviek III.

Autor: Michal Illovský | 19.11.2010 o 23:04 | (upravené 19.11.2010 o 23:31) Karma článku: 5,41 | Prečítané:  1350x

Etymológia je jazykovedná disciplína, ktorá skúma pôvod, prvotný význam a históriu slov. Článok je dokončením série venovanej pôvodu čísloviek. Zahŕňa etymológie od 9 po 1000.

 

deväť - praslovanský tvar nemal prvú hlásku d-, ale n-. D- sa na začiatok dostalo zo susednej číslovky desať pod vplyvom rituálneho počítania - v základných číslovkách vyslovovaných po sebe je deväť na mieste hneď pred desať (tento jav zasiahol aj románsku a germánsku vetvu, ale u inej dvojice - štyri a päť). V indoeurópskom prajazyku je rekonštruovaným koreňom slova *h1neu-, ku ktorému pristupuje prípona -m-. Z prehistorického *h1neum by sa dalo očakávať neskoršie praslovanské †nevę resp. †nevЬ, a odtiaľ súčasné †neva alebo †nev. Ako už bolo povedané v prvom článku o pôvode čísloviek, skutočný dnešný tvar deväť < *devętЬ je vlastne spodstatnená číslovka s významom „deviatka".

desať - praslovanský tvar bol *desętЬ, čo je opäť spodstatnená číslovka s významom „desiatka". Rekonštruovaný tvar v prajazyku je *dek^jmt. Pri jeho významovej motivácii je presvedčivý výklad (Szemerényi) spájajúci číslovku s koreňom *k^jomt- "plný počet" (nem. e Hand, -ä-e „ruka"; angl . hand).

jedenásť - všetky číslovky s príponou -násť sú mladšieho dáta a vznikli už na slovanskej pôde. Správny tvar je však iba jedenásť - allegrová kontrakcia z "jeden a desať".  Čitateľ asi už ľahko uhádne, že nasledujúce čísla - dvanásť, trinásť, atď - majú navyše neetymologické (chybné) -n-.

dvadsať - v porovnaní s prvou dekádou sú aj tieto vyššie číslovky pomerne mladé. Dvadsať vzniklo z nesklonného „dva desať", tridsať z „tri desať", štyridsať z „štyri desať". Ostatné desiatky vznikli zo skloňovaného tvaru číslovky desať: päťdesiat < psl. *pętЬ desętъ „päťka desiat(-ok)".

sto - praslovansky bolo *sъto (čo je malá odchýlka od pravidelného vývoja z ide. prajazyka - očakávaný tvar bol † sęto). Koreň je rovnaký ako pri číslovke desať - ide. *k^jmt-. Sto bolo pôvodom genitív množného čísla: v ide. prajazyku *k^jmt-om "mnoho počtov" (nem. hund- „sto"; angl. hund;  lat. centum; gr. -katon; sanskrt sata). V jednotlivých indoeurópskych jazykových vetvách neskôr došlo k prehodnoteniu pôvodne vnímaného genitívu plurálu na jednotné číslo v strednom rode. Vtedy k číslovke pristúpila v slovanských koncovka -o, typická pre neutrá, a skloňovanie sa pridružilo k tzv. vzoru mesto.  Rovnako napríklad v klasickej latinčine je základná číslovka vnímaná ako centum (istud) „stovka" namiesto †centum (istōrum) „stoviek" a v starej gréčtine: (to) he-katon „jedna stovka" namiesto †(tón) katon „stoviek".

tisíc - číslovka tisíc na rozdiel od sto nemá prajazykového predka. Vznikla neskôr už na pôde osamostatnených jazykových zoskupení. V praslovančine tisíc významovo súvisí s tuk, tučný (české tyl, otylý, týti, a pod.) od koreňa *teu- „tlstnúť". Rekonštruovaný psl. tvar je *tysęti „tlsté/hromadné počty" (mn. č.!), kde opäť možno rozoznať aj koreň *k^jmt- (psl. *tysęti < ide. *tūs-d-k^jmt-i- podľa Sihlera). Makké [i ]nahradilo pôvodné [y] pod vplyvom nasledujúceho [i].

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.


Už ste čítali?