Praslovančina - vokatív, pád oslovenia

Autor: Michal Illovský | 5.8.2011 o 1:46 | (upravené 5.8.2011 o 2:22) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  6128x

Krátky exkurz do jazyka našich dávnych predkov, v ktorom si povieme niečo o zvláštnom tvare určitých slov - o vokatíve, páde oslovenia. Teda ako vtedy vyzeral a ako sa používal.

Vokatív je pád slúžiaci na oslovenie. Je vlastne samostatným výrazom s vetnou platnosťou stojacim mimo vety. Preto v jazykoch, ktoré ho pri skloňovaní rozoznávajú, objavuje sa vo výpovedi na ľubovoľnom mieste. V súčasnom slovenskom pravopise ho oddeľujeme čiarkou.

V samotnom jazyku však vokatív ako pád vyhradený na oslovenie už systémovo neexistuje. Slová netvoria osobité tvary v tomto páde. Máme zachované len jeho zvyšky. Sú to výrazy ako: pane, človeče, synu (od pán, človek, syn) - je ich iba zopár.

Ak sa presunieme o niekoľko dejinných tisícročí, nájdeme vokatív ako produktívny pád v jazyku našich praslovanských predkov. Často sa používal v bežnom hovore, ale okrem toho aj pri slávnostnom zvolaní v spojení s citoslovcami pri vzývaní bohov. Jeho morfologická podoba a syntaktické účinkovanie sa pre praslovančinu rekonštruuje jednak zo zachovaných dokladov staroslovanských (datovaných v druhej polovici prvého tisícročia letopočtu), jednak zo stavu v príbuzných indoeurópskych jazykoch (vokatív rozoznávali napr. latinčina, stará gréčtina, gótčina a sanskrt).

Ale napriek tomu, že v praslovančine bol vokatív pravidelným pádom, nepodieľal sa ani vtedy na celej skloňovacej paradigme. Rozlíšený bol iba v jednotnom čísle, a to u takzvaných samohláskových kmeňov. V dvojnom a množnom čísle nebolo oslovenie nijako tvarovo odlíšené a v jeho funkcii vystupoval pád vetného subjektu - nominatív.

Na druhej strane, na rozdiel napríklad od súčasnej češtiny, vokatív v dávnej minulosti tvorili aj slová stredného rodu, teda neživé veci. Bolo to umožnené gramatickou stavbou prajazyka - jeho rozvinutým pasívnym tvaroslovím (pasívne tvary slovies, pri ktorých subjekt vystupuje ako trpiteľ deja zasiahnutý činnosťou agenta v inom páde). V slovanskej vetve však pasívne konštrukcie zanikali, a tak sa vokatív postupne objavoval už len v takej podobe, ako je pre nás zrozumiteľný dnes. Druhou odlišnosťou od modernej češtiny bolo, že vokatív tvorili nielen podstatné, ale aj praslovanské prídavné mená.

V indoeurópskom prajazyku bolo pôvodne možné spraviť vokatív od každého slova. Pre praslovančinu to však bolo možné už len u kmeňov na -o- (tiež -jo-), u kmeňov na -u- a -i-, a tiež u novovytvoreného ženského -a- (-ja-) kmeňa. U takzvaných konsonantických a athematických kmeňov došlo k strate vokatívu v dôsledku hláskoslovných zmien v procese vyčlenenia jazykovej vetvy zo staršieho zoskupenia.

 

Pozrime sa teraz na to, v akých situáciách sa teda vokatív v praslovančine používal aj s niekoľkými príkladmi.

Najprv nominatív:

prslv. *orbъ „otrok" (-o- kmeň), *žena „žena" (-a- kmeň), *pъsъ „pes" (-u- kmeň), *õtь „kačica" (-i- kmeň), *ostrъ mečь „ostrý meč" (kmene -o- a -jo-), *cěla země „celá zem" (kmene -a- a -ja-)

A teraz vokatív:

prslv. *orbe „(ty) otrok", *ženo „(ty) žena", *pъsu „(ty) pes", *õti „(ty) kačica", *ostre meči „(ty) ostrý meč", *cělo země „(ty) celá zem"

1) Pri oslovení

prslv. *Viděachъ tę, pъsu. „Videl som ťa, pes.", *Rekõ tebě, ženo, ... „Hovorím ti, žena, ..."

2) Pri vzývaní

prslv. *Aj, cělo země! „Ó, (ty) celá zem!"

3)  Pri rozkaze

prslv. *Ženo, reci! „Žena, vrav!", *Pъsu, běži! „Pes, bež!", *Orbe, idi! „Otrok, choď!"

 

Krátky prehľad v tabuľke:

Krátky prehľad

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.


Už ste čítali?